Mgr. Michal Vojník CHOVÁME KANÁRIKY (20)
Vložené 20.09.2020
CHOCHOLATÉ POSTAVOVÉ KANÁRIKY
Pre túto skupinu je charakteristické to, že vtáky majú na hlave chochlík. Na svoje rozmnožovanie potrebujú partnera bez chocholíka, preto sa v chove používa chocholatý s hladkým (nechocholatým) partnerom. Dva chocholaté sa nemajú páriť z dôvodu prejavujúceho sa letálneho faktora (odumretie zárodku vo vajíčku). Chocholík sa neviaže na pohlavie. Je to mutácia s chocholíkom a dedí sa voľne a dominantne.
Najrozšírenejšími spomedzi tejto skupiny medzi chovateľmi sú nemecký chocholatý a gloster. Najväčším z tejto skupiny je lancashire, ktorý meria 23 cm a najmenším je práve gloster, ktorý meria 11,5 cm. Je vidieť, že čo sa týka veľkosti, je to veľmi rozmanitá skupina. Ďalším poznatkom je i to, že takmer každý zástupca má iný tvar chocholíka, ale podľa môjho názoru, najkrajší ho má gloster chocholatý a azda sa mu s chocholíkom môže z tejto skupiny vyrovnať len staffordshirský chocholatý.
Ako som na začiatku tejto časti spomenul, do tejto skupiny postavových kanárikov patria i nechocholaté chovné jedince. Z chovateľského hľadiska sú potrebné preto, lebo pri zostavovaní chovných párov musí byť jeden vták s chocholíkom a druhý bez neho. Je jedno, ktorý z partnerom má chocholík a ktorý nie, či je to samec alebo samica. Nechocholatý vták však musí mať všetky charakteristické znaky svojho plemena so širokou plochou hlavou a výrazným obočím. Chocholík musí byť dokonalý, bohato a husto operený. Na rozdiel od farebných kanárikov, pri týchto môžeme páriť medzi sebou neintenzívnych navzájom, ba z hľadiska dosiahnutia dostatočne dlhého a hustého operenia je to nutné. Toto však nemôžeme praktizovať sústavne. Je preto potrebné aspoň každú druhú sezónu sa vrátiť späť ku klasickému páreniu, t. j. intenzívny s neintenzívnym. Inak by mohlo dôjsť u týchto kanárikov ku kučeravosti pier, čo by bolo nežiaduce. Mohlo by nastať, v dôsledku veľmi hustého operenia, jeho ťažké vyrastanie spod kože (zarastali by pod kožou) a tvorili by tzv. „lumps“.
Čo sa týka chovných vlastností v tejto skupine, čím menší vták tým kvalitnejšie odchovy. Dá sa povedať, že glostre a farebné chocholaté (nemecké) majú najlepšie reprodukčné schopnosti. Mláďatá odchovávajú takmer bezporuchovo, ako farebné kanáriky. Na druhej strane čím väčší vták, tým problematickejší odchov, ale je potrebné zotrvať na samostatnom odchove z dôvodu, aby tieto vtáky nestratili rodičovský pud, aby prežili celý cyklus hniezdenia. Na druhej strane je potrebné mať i náhradných rodičov v prípade neočakávaných porúch najme u lancashira a cresteda.
V tejto skupine kanárikov nie je možná zameniteľnosť jednotlivých zástupcov medzi sebou, ani medzi ostatnými zástupcami iných skupín. Inými slovami povedané, je to skupina, ktorá sa medzi sebou dá ľahko rozpoznať i neodborníkom. Azda hladkého partnera cresteda (crestbred) je možné si pomýliť s norwichom.
Na výstavách v minulosti bola zásada, že chocholatý sa musel vystavovať i so svojim partnerom, ale hladký partner nemohol získať žiadnu cenu i keby bol najlepší. Mohol však svojím hodnotením ovplyvniť umiestnenie chocholatého partnera. V poslednom období sa od podobných praktík ustúpilo a oceňovaní sú aj partneri chocholatých, teda hladkí.
Čo sa týka lancashira hladkého, v minulosti ho bolo možné zameniť s yorkshirom, ale odkedy sa uprednostňuje robustný vták pripomínajúci tvar mrkvy, je to nepravdepodobné. Chocholaté kanáriky by sa mali vystavovať v klietkach, ktoré majú kŕmidlá vo vnútri klietky, aby nemuseli prestrkávať hlavu cez kŕmidlo, čo by bolo riziko poškodenia tvaru chochlíka a ich pier.
GLOSTER (CHOCHOLATÝ, HLADKÝ)
Bodovacia stupnica
Chochlík: 20 b
Postava: 20 b
Veľkosť: 20 b
Operenie: 15 b
Postoj: 10 b
Chvost: 5 b
Nohy: 5 b
Kondícia: 5 b
––––––––––––––––––––––––––––
Celkom: 100 b
Najmenší zástupca v tejto skupine, ale i najkrajší svojim tvarom, postavou i chochlíkom, meria len 11,5 cm (maximálne) a traduje sa, že čím menší, tým krajší a vzácnejší. Jeho veľkosť sa v minulosti prirovnávala k veľkosti voľne žijúceho vtáčika pod názvom oriešok.
V medzinárodnej nomenklatúre je tiež nazývaný Gloster Fancy corona (consort). Poznáme ho od roku 1925, kedy bol i uznaný v rámci C.O.M. a bol odchovaný v Gloucestershire. Bol vyšľachtený v roku 1920 v Anglicku z plemien Fife fancy (presnejšie povedané z malých Borderov) a nemeckého chocholatého. Pri jeho zošľachťovaní boli ešte použité plemená Crested a Norvich, ale s veľmi malou postavou.
Kanáriky boli pomenované podľa anglického sídla vo vyššie spomínanom grófstve na počesť jeho chovateľky pani Rogers.
Pri chove párime týchto dvoch kanárikov medzi sebou a potomstvo je spravidla 50 % s chochlíkom a 50% hladkých. V chove je veľmi spoľahlivý a starostlivo odchováva okrem svojho potomstva i podložené mláďatá. Na našich i svetových výstavách je hojne zastúpený a vystavuje sa vo všetkých farbách mimo červenej. Strakatosť je povolená.
NEMECKÝ CHOCHOLATÝ
Bodovacia stupnica
Chocholík: 30 b
Farba: 20 b
Postava: 15 b
Operenie: 15 b
Veľkosť: 10 b
Kondícia: 10 b
––––––––––––––––––––––––
Celkom: 100 b
Nemecký chocholatý ešte donedávna farebný chocholatý, v medzinárodnej nomenklatúre Allemand Huppé, bol vyšľachtený, ako už samotný názov napovedá, v Nemecku v roku 1756, kde sa najskôr choval medzi spevavými harzskými kanárikmi. V rokoch 1900 – 1930 odborníci z Dortmundu (Dietrich Backer) a v 40. rokoch 20. storočia (Rudy Gam z Lipska i Josef Heines) sa zaslúžili, že toto chocholaté plemeno počas vojny nezaniklo. V rokoch 1962 – 1963 bolo toto plemeno v rámci C.O.M. uznané ako samostatné postavové plemeno.
Pre ľahko zameniteľných nechocholatých partnerov týchto kanárikov sa tieto nevystavujú spolu s nimi, a nemali by sa vystavovať ani medzi normálnymi farebnými kanárikmi. Ale predsa len sa vystavujú s normálnymi farebnými kanárikmi. Tieto sú však medzi farebnými kanárikmi často penalizované z dôvodu náznaku chochlíka. Nie každý posudzovateľ si túto skutočnosť všimne a tak sa neraz stáva, že neprávom medzi farebnými kanárikmi získa ocenenie.
Nemecký chocholatý má oválnejšiu hlavu a na tyle mu presvitá koža. Toto holé miesto nesmie byť príliš veľké, ale ani príliš malé, musí sa však vyskytovať. Oči musia byť viditeľné, stredový bod chocholíka musí byť čo najmenší a je uprostred chocholíka. Pri intenzívnych kanárikoch je operenie chochlíka kratšie, ako pri neintenzívnych. Pri lipochrómových musí byť chochlík prerastený melanínom, pri melanínových musí mať chochlík rovnakú farbu, ako operenie. Chovajú sa ako normálne farebné kanáriky. Vyskytujú a vystavujú sa vo všetkých farbách vrátane červenej.
CRESTED (CRESTBRED) 
Bodovacia stupnica
Chochlík, zobák,
obočie: 50 b
Operenie, chvost,
kohútie perá, krídla,
farba: 20 b
Postava, veľkosť: 15 b
Kondícia: 10 b
–––––––––––––––––––––––––
Celkom: 100 b
Crested bol vyšľachtený v Anglicku. Toto prastaré plemeno bolo v Anglicku známe už v roku 1750. Prešlo rôznym šľachtením a pomenovaním a ešte donedávna bolo známe pod názvom chocholatý norwich. Pod názvom Crested Norwich a s Lancashire sa začalo šľachtiť nové plemeno, ktoré by ničím nepripomínalo svojich predkov. Dôraz sa dával na veľkosť (17 cm), na mohutný chochlík, ktorý u hladkého je nahradený bohatým operením hlavy, ktoré začína pri koreni zobáku a prechádza až na temeno hlavy. Obočie musí byť dobre vyvinuté. Nesmieme zabúdať na kohútie pera (olivu), ktoré tieto vtáky musia mať po bokoch dobre vyvinuté.
Ešte do roku 1879 , kedy bol po prvýkrát vystavený v Anglicku, mal veľa spoločného s norwichom s chocholíkom, ktorý bol prepožičaný od lancashira. Aj napriek tomu, že takéto kanáriky boli z posudzovania vyradené, rok 1879 sa považuje za jeho zrod ako moderného cresteda.
Tieto vtáky sú veľmi pokojné a preto majú sklon k tučnote. Chovateľ musí na to brať zreteľ, kontrolovať ich a pripravovať im potravu tak, aby tučnote nedochádzalo. Umiestňujeme ich vo väčších klietkach (asi 1 m dlhé), bidla dávame od seba dostatočne ďaleko, aby sme ich nútili k dlhším preletom a tak ich udržiavali v dobrej kondícii. Pri výbere chovných jedincov sa nesmieme zameriavať len na ich exteriér, čo je prvoradé, ale aj na ich chovné schopnosti. Pred hniezdením musíme im upraviť perie v okolí kloaky, aby sme docielili dobrú oplodnenosť vajíčok.
Zo všetkých známych chocholatých kanárikov Crested má najväčší chochlík, ktorý je až tak veľký, že okrem zobáka prekrýva aj oči. I tento chochlík musíme pred chovnou sezónou skrátiť z dôvodu, aby dobre videli pri kŕmení na mláďatá. Pravdepodobne i toto je jedna z hlavných príčin zlého odchovu mláďat pri týchto kanárikoch.
Najpopulárnejším bol vo svojej domovine pred prvou svetovou vojnou, v súčasnosti sa viac chová v Taliansku, Nemecku, Belgicku a v iných častiach Európy než vo svojej domovine. Tieto kanáriky vysoko prevyšujú svojou kvalitou kanáriky chované v Anglicku.
Na výstavách sa farba zvlášť nehodnotí, sú povolené všetky farby okrem červenej a je povolená i strakatosť.
LANCASHIRE CHOCHOLATÝ (HLADKÝ)
Bodovacia stupnica
Chocholík: 30 b
Veľkosť: 25 b
Postava: 15 b
Krk: 10 b
Operenie, nohy: 10 b
Kondícia: 10 b
–––––––––––––––––––––––––––
Celkom: 100 b
Lancashire je jedno z najstarších anglických plemien postavových kanárikov. Je to najväčší z kanárikov a jeho veľkosť je 23 cm. Aj keď sa šľachtenie tohto kanárika pripisuje Angličanom, jeho korene siahajú do Holandska, kde sa kanáriky podobné tomuto plemenu (dlhé, štíhle s chocholíkom) chovali už od 18. storočia. Do Anglicka ich z Holandska priviezli tamojší tkáči.
Bol východzím plemenom pri šľachtení yorkshira, norwicha ako aj iných plemien postavových kanárikov, čo malo za následok zníženie celkového počtu týchto vtákov. Strácali sa typické rozpoznávacie znaky týchto postavových kanárikov, až došlo k ich úplnému vyhynutiu. Predchodcom lancashira, rovnako ako predchodcom iných starších plemien postavových kanárikov, bol „veľký vták z Gentu“, ktorý sa považuje za ich praotca.
Až po II. svetovej vojne sa podarilo lancashira znovu oživiť zásluhou pána Hedigersa, ktorý mal v tom čase v šľachtiteľskej oblasti obrovské skúseností. Pre jeho znovuzrodenie boli ako východzie plemená použité yorkshire a norwich a pomocou niekoľkých zachránených jedincov a príbuzných plemien sa podarilo toto plemeno prinavrátiť späť. Takto zošľachtený lancashire sa stal veľmi obľúbený módny kanárik.
Málokto si uvedomuje, aká to bola práca vyšľachtiť také veľké plemeno, keď si uvedomíme, že pôvodný kanárik mal veľkosť 13 cm, čiže oproti pôvodnému kanárikovi je tu rozdiel 10 cm (13 – 23 cm). Zvlášť je potrebné uvedomiť si, že z chovateľského hľadiska, kanárika o veľkosti 22 – 23 cm nie je jednoduché rozmnožovať. Niekedy sa za úspech považuje už odchov jedného mláďaťa od jedného páru za rok. Aj napriek tomu môžeme konštatovať, že za pomerne krátku dobu sa podarilo s týmto kanárikom dosiahnuť úspechy a požadované charakteristické vlastnosti sa opäť začali približovať k ideálu podľa vypracovaného štandardu. Pre chov tohto chocholatého plemena sa využíva jeho hladký partner lancashire hladký, ktorý okrem toho, že nemá chochlík je so svojim chocholatým partnerom identický.
Lancashire má vzpriamený postoj a pri svojej veľkosti pôsobí veľmi atraktívne. Okrem svojho postoja sa od ostatných chocholatých plemien líši tvarom chocholíka. Jeho chocholík vyzerá ako čapica, má tvar podkovy, jeho predná časť je klasická, ale zadná časť prechádza do hladkého a priliehavého operenia na temene hlavy. Ako som už spomenul, jeho chov je veľmi náročný na kŕmenie (potravu), chovateľské zariadenie a preto nie je až tak veľmi rozšírený ani vo svojej krajine. Chová sa v žltej a bielej farbe, strakatosť nie je žiadúca.
RHEINLÄNDER CHOCHOLATÝ (HLADKÝ)
Bodovacia stupnica
Hlava: 20 b
Postava: 20 b
Postoj: 20 b
Veľkosť: 15 b
Operenie: 10 b
Nohy: 5 b
Chvost: 5 b
Celkový dojem: 5 b
–––––––––––––––––––––––––––
Celkom: 100 b
Postavový kučeravý kanárik rheinländer je pomerne mladé plemeno a vyšľachtené bolo v Nemecku. Veľa som sa o ňom v rôznych análoch nedočítal a preto moje správy o ňom sú strohé. Dalo by sa povedať, že je to zmenšenina anglického lancashira a na jeho vyšľachtenie boli použité plemená gloster a japonský hoso. Jeho veľkosť je maximálne 12 cm, chocholík musí mať tvar chocholíka lancashira, ktorý je v tvare podkovy, ale menší a taktiež sa u neho vyžaduje štíhla postava a vztýčený postoj. Vystavuje sa výlučne v lipochrómovej farbe bez červeného faktoru.
PORTUGALSKÝ HARLEKÝN CHOCHOLATÝ (HLADKÝ)
Bodovacia stupnica
Telo (tvar), prsia, krídla: 20 b
Hlava: 15 b
Veľkosť: 15 b
Farba: 10 b
Operenie: 10 b
Postava, postoj: 10 b
Nohy: 10 b
Chvost: 5 b
Kondícia: 5 b
–––––––––––––––––––––––––––
Celkom: 100 b
Portugalský harlekýn je zatiaľ posledným uznaným plemenom spomedzi postavových kanárikov. Bol uznaný na 58. svetovom šampionáte v Matosinhos, ktorý sa konal v roku 2010 v Portugalsku. Bol zaradený do skupiny chocholatých postavových kanárikov, i keď sa spočiatku uvažovalo o jeho zaradení medzi kreslené. Je to strakatý kanárik s mozaikovou kresbou. Jeho veľkosť je 15 cm a červeno-čierna strakatosť je presne vymedzená štandardom.
Má iný chocholík ako väčšina chocholatých postavových kanárikov. Je v tvare „Y“, prostriedkom hlavy ide cestička smerom od zobáka k temenu, teda nejde stredovým bodom ako pri väčšine v tejto skupine.
Portugalský harlekýn chocholatý. Portugalský harlekýn hladký.
STAFFORDSHIRSKÝ CHOCHOLATÝ (HLADKÝ)
Bodovacia stupnica
(Lipochrómový)
Hlava: 30 b
Lipochróm: 30 b
Operenie: 15 b
Typ: 15 b
Kondícia: 10 b
––––––––––––––––––––––
Celkom: 100 b
Bodovacia stupnica
(melanínový)
Hlava: 30 b
Melanín: 15 b
Lipochróm: 15 b
Operenie: 15 b
Typ: 15 b
Kondícia: 10 b
––––––––––––––––––––––
Celkom : 100 b
Staffordshirský, okrem toho, že sa vyskytuje s chocholíkom i hladký, posudzuje a vystavuje sa zvlášť v lipochrómovej a zvlášť v melanínovej farbe. I keď toto plemeno doposiaľ nebolo uznané v rámci C.O.M., môžeme sa s ním stretnúť na zahraničných výstavách. Patrí medzi národné anglické plemená. Prvýkrát bol vystavený v roku 1988 na Národnej výstave v Anglicku, bol zaradený do kategórie „Stafford“.
Od nemeckého chocholatého kanárika sa odlišuje typickým chocholíkom aký majú anglické plemená. Chocholík je o niečo menší a veľmi kvalitný, ako u glostra, čo je jeden z rozlišovacích znakov medzi týmito dvomi plemenami. Pôsobí krehkým dojmom, hraničiacim so subtílnosťou (nežnosť, útlosť, jemnosť). Môžu sa vystavovať vo všetkých lipochrómových i melanínových farbách (v klasickom i neklasickom melaníne), ako aj v kategóriách intenzívny, neintenzívny a mozaikový. Najkrajšie pôsobia v lipochrómovej farbe, zvlášť vo farbe červenej a slonovinovo červenej. Ako mozaikové lipochrómové vtáky sú nádherné.
Pri melanínových staffordshiroch sa kladie hlavný dôraz na rovnomerné rozloženie lipochrómovej farby. V mozaikovej štruktúre sú tieto melanínové vtáky málo dokonalé, na dosiahnutie dokonalosti je potrebné ešte dosť popracovať.
(POKRAČOVANIE)
